V nasledovnom článku vám ukážeme vzor seminárnej práce.
Úvod
Celiakia je v dnešnej dobe nemálo známa oproti predchádzajúcej dobe. Stále však existujú jedinci, ktorí sa domnievajú, že celiakia je v podstate akási alergia na lepok. Hoci zastúpenie celiakie ako choroby je v populácii rozšírenejšie ako v predchádzajúcich dobách (účinnejšie diagnostické metódy), stále dochádza v populácii k výskytu prípadov, keď jedinec chorôb trpí, ale ešte ju nemá diagnostikovanú.
Rovnako ako u iných chorôb nemožno diagnostikovať 100% pacientov, pretože nie každý jedinec podstupuje preventívne vyšetrenie u svojho praktického lekára, prípadne nie každý jedinec navštívi pri problémoch lekára. Aj keby tomu však tak bolo a každá osoba sa správala zodpovedne voči svojmu zdraviu a pri ťažkostiach navštívila lekára, nie je celkom jednoduché rozpoznať celiakiu. Tá má mnoho podôb a mnoho príznakov, ako už typických, tak aj netypických. Istotou je však vyšetrenie z krvi a odborné vyšetrenie na gastroenterológii.
- Celiakia
Existuje mnoho definícií tohto ochorenia. Čo autor, to trochu iná definícia. Celiakia je podľa Kohouta a Pavlíčkovej (2014) definovaná ako autoimunitné ochorenie, ktorého podstatou je tvorba protilátok proti vlastným tkanivám. U celiakie dochádza k tvorbe protilátok proti bunkám sliznice tenkého čreva (eneterocytom) naštartovanej prítomnosťou lepku v potrave. Spoločnosť pre bezlepkovú diétu (Keil, 2016). charakterizuje celiakiu ako doživotnú chorobu spôsobenú neznášanlivosťou lepku. Bass (2013) má podobnú definíciu ako predchádzajúci autori a ešte ju dopĺňa o poznatok, že sa jedná o chronické ochorenie tenkého čreva. Zjednodušene možno teda celiakiu definovať ako ochorenie zapríčinené neznášanlivosťou lepku v strave, ktoré spôsobuje tvorbu protilátok proti bunkám v tenkom čreve.
- Lepok
Lepok (glutén) je lepivá bielkovina obsahujúca dve zložky: prolamíny (rozpustné
v alkohole) a gluteliny (rozpustné vo vode). Pre dané ochorenie sú škodlivé najmä už spomínané prolamíny, pretože práve tie spôsobujú celiakiu, kým gluteliny sa podieľajú skôr na alergii na lepok. Prolamíny sa nachádza v pšenici (gliadín), v žite (sekalín), v jačmeni (hordeín) a v ovse (avenín).
Ovos neobsahuje lepok, ale peptídy (aveníny), z ktorých niektoré sú schopné viazať protilátky ku gliadínovým peptidom. Toxicita sa líši podľa jednotlivých plodín. Najvyššia toxicita je v pšenici, zatiaľ čo najmenšia je v ovse. Ani jeden z týchto prolamínov nie je tvorený iba jedinou bielkovinou, ale obsahujú veľký počet rôznych proteínov (Bass, 2013; Frič a Mengerová, 2016).
Vzor seminárnej práce – záver
Výskyt celiakálnej sprue nie je nijako vekovo ohraničený. Podľa Kohouta a Pavlíčkovej (2014) sa celiakia začína objavovať s nástupom zavedenia príkrmov do dojčenskej stravy. Najčastejší vek pre objavenie ochorenia je medzi 1. a 13. rokom života. V období puberty dochádza k ústupu príznakov. Avšak manifestácia nastáva v dospelosti. U žien medzi 20. a 30. rokom, prípadne okolo 50. roku života, u mužov sa prejavy vyskytujú najčastejšie okolo 40. roku. Výskyt celiakálnej sprue je častejší u žien ako u mužov, a to v pomere 2:1. V Slovenskej republike odhad prevalencie je 1:200 až 1:250. Pre lepšiu predstavu to znamená, že sa v našej krajine vyskytuje okolo 45 000 potenciálnych celiakov.
Tím našich autorov / spracovateľov vám dokáže byť v tomto smere nápomocný. Spracujeme pre vás podklady k seminárnej práci na 100 percentnej úrovni.
