Seminárne práce, či semestrálne práce, hoci sa väčšinou jedná o kratší útvar s rozsahom okolo 10 normostrán, by mali byť jasne štruktúrované a mali by dodržiavať všetky formálne náležitosti. V úvode práce by mal byť jasne pomenovaný študovaný problém alebo výskumná otázka , ktorými sa bude autor zaoberať, prípadne pracovná hypotéza, na ktorú sa hľadá odpoveď. Táto časť by zároveň mala obsahovať stručný popis postupu autora a štruktúru celej práce – teda zdôvodnenie, prečo je text členený práve takýmto spôsobom.
Seminárne práce vo vlastnej podstate by sa mali venovať všeobecným východiskám, z ktorých autor vychádza ( metodika, zhrnutie teoretických prístupov k problematike ). Táto časť má vlastne podobu stručnej analýzy dostupnej literatúry, prípadne diskusie s prístupmi iných autorov. Samozrejme, nie všetky témy umožňujú túto štruktúru, viacmenej u väčšiny vedných odborov je potrebné sa s teoretickými prístupmi zoznámiť a ich znalosť v práci preukázať.
Nasleduje časť s vlastným spracovaní témy, ktorej sa pri posudzovaní práce venuje najväčšia pozornosť. Nemalo by dôjsť k odchýleniu od zadanej témy.
Zásadná, štvrtá časť práce je záver a je potrebné mu venovať zvýšenú pozornosť. Často je práve záver to prvé, čo je posudzované. V tejto časti by sa mal objaviť znova cieľ práce, ktorý sme si stanovili už v úvode, že ho dosiahneme, ďalej stručný popis postupu a overovania hypotéz a následne samotná formulácia záveru. Tento oddiel by mal byť zhrnutím ( alebo resumé ) a posledným krokom, ktorý stojí na základe vytvoreného predchádzajúceho textu. Pokiaľ je možné, je dobré tu uviezť prínos danej práce k študovanej téme a ďalší náčrt ďalších smerov štúdia.
Seminárne práce a ich ďalšie dôležité súčasti
K dôležitým častiam práce patrí tiež eliminácia pravopisných chýb, preklepov, zlého používania medzier v texte ( napr. pred čiarkou, bodkou a pod. ) a zlé členenie odsekov. Takisto, nie celkom vhodné je používať zbytočné dlhé súvetia – jednak s ohľadom na riziko štylistických chýb a jednak kvôli zrozumiteľnosti. Častou chybou je tiež opakovanie toho istého slova v niekoľkých vetách za sebou. Veľkú rolu hrajú správne citácie a správne vypísaný zoznam použitej literatúry.
Každá práca má mať titulný list, kde je uvedené meno autora a názov práce, ďalej predmet, v rámci ktorého je práca písaná ( v hornej časti titulného listu ), roční k odbor štúdia ( v dolnej časti titulného listu ). Na ďalšom samostatnom liste je uvedený obsah s číslami kapitol a podkapitol a stránkovaním. Titulný list, ani obsah sa nečíslujú a strana 1 je vždy až prvá strana samotného textu – úvod. Súčasťou práce sú tiež obrázky či grafy, ktoré nie je vhodné umiestňovať – pokiaľ to nie je nutné – priamo do textu, ale až na koniec práce do príloh. Dielo tak získava na prehľadnosti.
Na záver práce sa uvádza samostatná strana Zoznam použitej literatúry, kde sú jednotlivé publikácie a pramene zoradené v abecednom poradí podľa priezviska autora. Ak obsahuje zoznam literatúry viac prác od jedného autora, sú zaradzované podľa roku vydania od najstaršieho k najmladšiemu.
