V nasledovnom článku sa bližšie zameriame nato ako písať bakalársku prácu. Bakalárska práca je všeobecne definovaná ako „obsahovo koherentná a ucelená odborná písomná práca, ktorú študent spracováva samostatne v závere štúdia v bakalárskom študijnom programe. Jej spracovanie zodpovedá znalostiam získaných v priebehu trojročného bakalárskeho štúdia. Má svedčiť o odborne poučnom a metodologicky adekvátnom prístupe študenta k problematike.“
Táto definícia je dosť fádna a bežnému študentovi moc nehovorí. Študenti od svojej bakalárskej práce očakávajú nejaký „nový objav“, prípadne majú pocit, že nedokážu napísať prácu tak, aby bola obhájiteľná, pretože je málo „vedecká“. Toto však predmetom bakalárskej práce rozhodne nie je. Bakalárska práca ( ďalej BP ), má ukázať schopnosti študenta vyhľadávať a spracovávať informácie k danej téme, prípadne vytvoriť jednoduchú empirickú (praktickú) časť, ktorá teoretické vedomosti doplňuje.
Ako písať bakalársku prácu?
Pre úspešnú obhajobu a vypracovanie BP sú najdôležitejšie tieto body :
- vhodná voľba témy
- schopnosť ovládať prácu v textovom programe typu Word, vrátane jednoduchého formátovania
- schopnosť literárneho rešerša v rozsahu požadovaných strán
- schopnosť vytvoriť praktickú časť – najčastejšie dotazník
- schopnosť vyhodnotiť závery
- citačná norma
- antiplagiátorská kontrola
Najčastejšie sa študenti mýlia už pri prvom bode. Nielenže hľadajú cestu „najmenšieho odporu“, ale tiež majú často pocit, že každá téma je ľahká. Prostredníctvom tohto článku nechceme uvádzať návod, ako písať bakalársku prácu ľahko a bez práce, ale pokúsime sa vysvetliť základné postupy , ako si zbytočne prácu nekomplikovať. Prvým bodom a najdôležitejším krokom je teda voľba samotnej témy práce a správny výber vedúceho práce. Na prvý pohľad sa to môže zdať jednoduché, ale v praxi sa jedná o najťažšiu úlohu. Obzvlášť sa to týka študentov denného štúdia, ktorí majú tendenciu sa prikláňať k výberu vedúceho práce a až potom k samotnej téme. Nie vždy je „ten super doktorand na cviká“ vhodnou voľbou. Často sa jedná o vyučujúcich, ktorí sami tvoria vlastnú prácu, sú časovo vyťažení a tak na konzultácie a priebežné sledovanie vývoja BP nemajú čas. Prípadne, potom ako tému bakalárskej práce volia témy príbuzné ich rigoróznym prácam, ktoré v budúcnosti môžu použiť. Z toho dôvodu odporúčame najskôr zvoliť téme BP, ktorá je študentovi blízka, alebo je pre neho zaujímavá a chce sa o nej niečo viac dozvedieť. Až potom riešiť, kto bude prácu viezť. Ďalším hľadiskom výberu témy je tiež možnosť nadviazať neskôr na tému diplomovej práce.
Po voľbe témy diplomovej práce a výberu vedúceho nastáva otázka nastavenia harmonogramu spracovania. Každá práca zvyčajne pozostáva z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť ( literárny rešerš ) sa dá spracovať do jedného týždňa. Empirická ( praktická ) časť je už časťou časovo náročnejšou a odporúčame si na jej spracovanie nechať aspoň mesiac až dva. Najčastejším problémom je v dnešnej dobe metodika, formát práce a citačná norma. Študenti často nie sú schopní sa v jednotlivých výrazoch vyznať a tak ich odkladajú.
Metodika je jednoduchý návod, ako má práca vyzerať – teda jej rozloženie a spôsob spracovania. Školu ju často zverejňujú vo svojich interných systémoch, odkiaľ si ju študent stiahne a podľa nej postupuje. Samozrejme, metodika nemôže obsahovať všetky typy prác, takže nie je striktne daná, ale jedná sa skôr o vzor, ako v práci postupovať. Dá sa pripôsobiť na každý typ práce, podľa jej potreby.
Formátovanie práce je pomerne veľkým problémom pre väčšinu študentov. Znalosť programu Word je dnes už bežná, avšak väčšina bežných ľudí tento software stále používa štýlom „ písací stroj “. V BP sa predpokladá generovanie obsahu, tabuliek, zoznamu obrázkov a ostatného automaticky, nie však vypisovať ručne. Taktiež by mali byť formátované i odseky, bez „odskakovania“ tabulátorom, zarovnanie riadkov, pevné medzery pred spojkou na konci riadku, atď. Nejedná sa o nič zložitého, skôr ide o zistenie predpokladov študentov k samostatnej činnosti a schopnosti učiť sa nové veci. I preto sa môže zdať formátovanie práce precenené, ale zďaleka tomu tak nie je. U vysokoškolsky vzdelaného človeka je predpokladaná úroveň prejavu, či už hovoreného alebo písaného. V dnešnej dobe IT technológií nestačí len gramatická správnosť prejavu, ale záleží i na zdatnosti technického formátovania textu.
Ďalší problém, ktorý máloktorý študent čaká, sa objavuje v literárnom rešerši. Nie je nič jednoduchšie, ako zadať tému do GOOGLE, ktorý „vypľuje“ množstvom odkazov na podobné práce, prípadne na webové stránky, ktoré sa danou témou zaoberajú. Tu môže nastať problém relevantnosti stránky, prípadne neaktuálnosť informácií. Dalo by sa teda povedať, že najistejšou formou, ako literárny rešerš napísať, je návšteva knižnica. Tu však nastáva ďalších problém, a to je vek dostupnej literatúry. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že sa jedná o neriešiteľný problém. Avšak práve schopnosť voľby a použitia literatúry k rozboru teoretickej časti BP je to, čo je od študenta očakávané. Dá sa použiť literatúra stará 10 rokov a postaviť ju proti aktuálnym relevantným poznatkom na internete z dôveryhodných zdrojov. Vo vhodnom kontexte sa nejedná o problém, ale naopak o prínos.
Empirická časť je ďalšou kapitolou BP. Tu by mal študent byť zoznámený s problematikou teoreticky, pokúsiť sa uskutočniť aspoň základný prieskum na danú tému a z neho potom vytvoriť závery – či teoretickým poznatkom zodpovedajú alebo nie, prípadne vytvoriť vlastné hypotézy, na ktoré chce odpovedať. Zásadným problémom všetkých praktických častí je nájsť dostatočné množstvom respondentov ( teda osôb, ochotných zodpovedať na otázky dotazníka / rozhovoru), ktorí spĺňajú požiadavky, zvolený v práci a jej cieľoch. Existuje niekoľko variant ako zber odpovedí obstarať. Môže sa jednať o osobný kontakt, prostredníctvom webového rozhrania ( dnes veľmi obľúbený, avšak nie úplne funkčný ), písomnou formou, atď. Na tomto mieste je vhodná konzultácia s vedúcim práce a pokiaľ je možnosť, tak i jeho osobná angažovanosť, nakoľko zisk empirických dát je čím ďalej náročnejší.
Pokiaľ sa šudentovi podarí prejsť všetkými fázami práce, teda formálnou stránkou, literárnym rešeršom, empirickou časťou, potom sa dostáva k časti vyhodnotenia – tu by mal zodpovedať na stanovené ciele, prepojiť teoretickú časť s praktickou, zistiť vlastné výsledky a hlavne všetko prehľadne tabuľkami, grafmi a slovným popisom zdôvodniť.
Poslednou časťou BP je zoznam odbornej literatúry, kde sa všetci riadia citačnou normou, prípadne normou stanovenou VŠ. Tu sa opäť jedná o „ strašiaka “, ktorý sa zdá byť horší, ako v skutočnosti je. Citačnú normu má väčšinou každá VŠ stanovenú, buď harwardský systém alebo ISO normu. Obe normy majú viac možností, ako ich správne použiť a citovať. Len je potrebné dodržať jednotný postup v celej práci. Nie je teda možné v literárnom rešerši uvádzať napr. poznámky pod čiarou s literárnym odkazom a v empirickej časti mať odkaz na autorov v texte v zátvorke pod číslom. Nejedná sa o nič zložitého, len je potrebné si dobre prečítať pravidlá. Problém môže nastať pri internetových zdrojoch, ale u dobre vypracovanej BP sa jedná vždy o elektronický zdroj buď z odborného časopisu, alebo recenzie, prípadne vždy s menom autora, teda opäť bez citačných problémov.
Na konci každej BP je uskutočňuje kontrola plagiátorským systémom, na zhodu s inými prácami, prípadne doslovným prepisom odborných kníh. V žiadnom prípade nie je plagiátom citát , ktorá odkazuje na autora, je označený odkiaľ bol prevzatý a tiež nie je plagiátom definícia, prípadne prepracovanie textu s uvedením autora.
