Diplomové práce (DP) sú rozsiahlejšie bakalárske práce, ktoré by mali byť založené na rovnakom princípe, s väčšou vypovedacou hodnotou. Najčastejšie sú zameraná na empirickú časť, teda časť, ktorú študent tvorí sám, nie až tak na teoretickú časť ( literárny rešerš ) ktorá býva rozsahom kratšia v celkovom objeme práce.
Pre úspešnú obhajobu diplomových prác sú najdôležitejšie rovnaké body ako pre BP:
- vhodná voľba témy
- schopnosť práce v textovom programe Word, vrátane jednoduchého formátovania
- schopnosť literárneho rešerša v rozsahu požadovaných strán
- schopnosť vytvoriť empirickú časť – najčastejšie dotazník, rozhovor, kódovanie, komparáciu vybraných subjektov
- schopnosť vyhodnotenia záverov
- citačná norma
- plagi kontrola
Všetky vyššie zmienené body sú rozobrané v návode, ako písať bakalársku prácu. Preto sa teda zameriame na najdôležitejšie rozdiely medzi týmito dvoma prácami.
Prvým rozdielom je rozsah práce. Od diplomovej práce sa očakáva minimálne 60 strán textu, z toho 20 – 25 strán by mala byť teoretická časť a zostávajúcich 35 – 40 strán empirická časť. Prílohy, zoznam odbornej literatúry a úvodné strany ( titulný list, anotácia a poďakovanie, zoznamy a obsah ) sa do strán nerátajú.
Diplomové práce teoretického zamerania
Samozrejme, že diplomové práce, rovnako ako bakalárske práce, môžu byť čisto teoretického zamerania, napr. pri umeleckých školách. Tu sa práca teda zameriava hlavne na vlastné úvahy a odporúčania v závere práce, kde študent porovnáva napr. existujúce výskumy, alebo tvorbu jednotlivých autorov, a pod. V týchto prípadoch záleží hlavne na osobnej konzultácií s vedúcim práce a poňatí celej záverečnej práce, teda čisto individuálny prístup.
Pre uľahčenie nepísania diplomových prác existuje pár rád, ktoré zmieňujeme nižšie :
1)výber témy – odporúča sa voľba takej témy, ktorá je blízke téme spracovávanej v BP.
2) výber vedúceho práce – opäť, odporúča sa vedúci, s ktorým študent už skúsenosť má, teda vedúceho BP. Ako vedúci, tak i študent vedia, čo od seba môžu vzájomne čakať a spolupráca je ľahšia.
3) KONZULTÁCIE, KONZULTÁCIE A ZASA KONZULTÁCIE – najdôležitešia časť pre rýchle, správne a úspešné napísanie hocijakej práce. Po zadaní práci odporúčame zvoliť dobrý harmonogram spolu s vedúcim práce a riadiť sa ním. Po každej časti, kedy študent niečo doplní či vytvorí, je vhodné isť okamžite konzultovať a opraviť nedostatky. Po prvé to má študent „ čerstvo v hlave “ a po druhé vedúci vidí aktívny prístup študenta, čo uľahčuje spoluprácu a zvyšuje ochotu vedúceho s prácou pomôcť.
4) Harmonogram – asi najčastejší problém všetkých DP je časový priestor. Od zadania je minimálne 3 – 4 mesiace čas pre vypracovanie celej práce, niekedy to môže byť i dlhšie časové obdobie. Štandardný postup študenta je prístup „ času dosť “ 😀 Áno, DP sa dá napísať za 14 dní so všetkým, teda i s „ výskumom “, ale úroveň takejto práce nebýva úplne v poriadku a nie je ľahké ju obhájiť, nakoľko sa v nej objavuje často mnoho ( nielen ) formálnych chýb. V úvode je dôležité stanoviť si ciele a hypotézy, čo má v práci byť dosiahnuté, čo sa má skúmať.
Ako prvú časť by sme odporúčali potom spracovať vždy časť empirickú, teda výskum prieskum, rozhovory. Najťažšie je vždy zohnať dáta, ktoré sa následne vyhodnocujú. Teoretickej časti sa dá venovať až na konci práce, nakoľko máme hotovú praktickú časť, vieme o čom teória musí byť, aby na ňu empíria nadväzovala. Z praktického hľadiska ide teda o obrátený postup, než v metodikách školy. Väčšinou sa najskôr vyžaduje teoretická časť a na ňu nadväzujúca praktická ( čo predpokladá znalosť tejto časti.)
Veľmi často sa stáva, že študent napíše teóriu, a potom začne vypracovávať praktickú časť a vďaka nedostatku dát / nedostačujúcemu počtu respondentov / nepreukázateľnými výpoveďami sa začne od časti teoretickej odkláňať. To znamená, že ju musí prepísať tak, aby jeho zisteniam zodpovedala. A nemusí sa jednať len o prepísanie časti teórie, ale možno i celého literárneho rešerša.
