Domovská stránka » Blog » Účel rigoróznej alebo doktorandskej práce

Účel rigoróznej alebo doktorandskej práce

Účelom rigoróznej alebo doktorandskej práce je dokázať, že študent je schopný kvalitne a samostatne spracovávať vedecké poznatky , spolu s naštudovanou literatúrou a aplikovať ich v praxi, respektíve v danej práci. Rigorózna práce musí byť originálna a nesmie byť prepisom inej práce alebo len akýsi súhrn odbornej literatúry.

Ako vypadá a čo obsahuje uvádzame nižšie

Rigorózna práca má obdobný rozsah ako diplomová práca. V závislosti na konkrétnych požiadavkách vysokej školy ide o cca 60 – 120  strán. Uchádzač sa musí pri písaní riadiť smernicami, ktoré stanoví škola. V smerniciach sú obsiahnuté tiež všetky povinné časti, ktoré v rigoróznych prácach nesmú chýbať. Spravidla sa jedná o :

  • titulný list
  • čestné prehlásenie
  • obsah práce
  • zoznam tabuliek, obrázkov, grafov a použitých skratiek
  • abstrakt
  • kľúčové slová

Nasleduje samostatná práca, ktorá sa skladá z úvodu, vlastnej práce a záveru. Samozrejmosťou je ďalej zoznam použitej literatúry a prípadné prílohy. Niektoré vysoké školy vyžadujú tiež resumé , čo je celkové zhrnutie práce. Na základe témy sa hlavná časť rozdeľuje na teoretickú a praktickú časť. Praktická časť sa týka vlastného výskumu.

Čo je dobré vedieť?

Rigorózna práca sa píše autorským plurálom ( tzn. „ stanovili sme“, „ predpokladáme, že“, …). Zdroje musia byť citované podľa citačnej normy danej univerzity.

Práci väčšinou posudzujú dvaja oponenti, ktorí napíšu posudky. K tým sa autor práce vyjadrí pri následnej obhajobe. V rámci obhajoby musí uchádzať vyzdvihnúť svoju prácu a zdôrazniť , čo nového priniesla v danom odbore. Kvalita rigoróznej práce by mala byť na vyššej vedeckej úrovni ako kvalita diplomovej práce ( odbornejšie vyjadrovanie, väčšia miera samostatného myslenia autora a pod. )

Typy dizertačných prác

Pokiaľ ide o dizertačnú prácu, sú prípustné z hľadiska formy a štruktúry v zásade dve možnosti. Existuje klasická forma, ktorá je obsahovo ( ale i inak ) náročnejším a bohatším variantom DP. Je však známa i modernejšia forma rigoróznej práce, ktorá sa klasickej verzií už moc nepodobá. Dá sa charakterizovať ako súbor publikovaných článkov študenta, zverejnených v medzinárodne uznávaných časopisoch, publikovaných na konferenciách, atď.

Tieto práce zahrňujú väčšinou tieto kapitoly :

  • Širší literárny úvod
  • Ciele dizertačnej práce
  • Súpis použitých metodík s odkazom na literatúru alebo publikáciu autora ( uvedené v nasledujúcom bode )
  • Vlastnú výsledkovú časť a diskusie vo forme súboru jednotlivých odborných publikácií študenta  ( publikovaných už v tlači, prípade už zaslaných do redakcií časopisov )
  • Konečnú sumarizáciu diskusií výsledkov
  • Závery dizertačnej práce ( ktoré by mali byť symetrické s cieľmi dizertačnej práce )

Výhody druhého variantu ( moderného ) :[1]

  • Rigorózna práca, hoci veľmi kvalitná, sa nepovažuje za finálnu formu vedeckej práce, ale skôr ako prostriedok na získanie titulu. Pre úspešnú vedeckú dráhu študenta sú však kvalitné publikácie dôležitejšie ako samotný titul.
  • Napísanie rigoróznej práce klasickou formou vyžaduje vynaloženie značnej energie, ktorá by mohla byť efektívnejšie využitá inak ( napr. osvojovanie si nových poznatkov, vypracovanie publikácií, prípadne ďalšie experimentovanie ).
  • Publikovanie v časopisoch s náročným recenzným riadením je zárukou kvality práce preverenej na medzinárodnom poli.
  • Oponent klasickej dizertačnej práce nemusí byť expert v celej problematike ( čo je zvlášť významné u prác medziodborového charakteru ) .

A teraz ešte k rozsahu rigoróznych prác. V niektorých odboroch existujú diela, ktorých rozsah činí až 500 strán. Pri vedomí, že takúto prácu čítajú  ( teda mali by čítať ) ako celok pozorne 2 – 3 oponenti, tým jej význam často i končí, predstavuje rigorózna práca  ( v klasickej podobe ) obrovské plytvanie energie a tvorivým potenciálom.[2]

Nepomerne veľký počet strán písomnej správy svedčí tiež  o nekvalitnom spracovaní témy a oponenta rigoróznej práce zbytočne zaťažuje.  Pri dobre zvolenej štruktúre a ucelenosti textu môže byť objem textu relatívne malý.  Detailné popisy významných častí projektu, ktoré majú dokumentačný ( nie vysvetľujúci ) charakter, môžu byť uvedené v rámci príloh, na ktoré z hlavného textu odkazujeme.

Dôležité je, hlavne u dlhodobého postgraduálneho štúdia, aby študent vedel získať dobrého školiteľa. Ten síce môže byť náročný ( tým lepšie ), ale nemal by byť pre kandidáta názorovo, povahovo a inak nekompatibilný. Malo by to byť nakoniec i v záujme školiteľa, nakoľko rigorózna práce je i jeho vizitka. Výsledný text dobre zohranej dvojice potom nesie pečať školiteľovho vplyvu.

Konečnú podobu práce môže tiež významne ovplyvniť oponent. Nakoľko sa vždy očakáva jeho kritická, alebo dokonca odsudzujúca reakcia, študentovi ide o to, aby sa to netýkalo hlavných statí jeho práce. Prezieravý autor si teda iniciatívne pripraví materiál k niekoľkým nepodstatným pripomienkam.

 


[1] Dráber, P.: Moderní forma dizertační práce. Fórum imunologie,1994,č.4, s.11-12

[2] Dráber, P.: Moderní forma dizertační práce. Fórum imunologie,1994,č.4, s.11-12